Motorizmus a bioetika - čo páli alebo popáli

Autor: Jana Tutková | 11.2.2008 o 8:39 | Karma článku: 6,94 | Prečítané:  2145x

V žiadnom prípade právo chodca nie je nad právo vodiča, keď vodič musí zastať pred prechodom pre chodcov, pretože naň už vstúpil chodec. Donosenie dieťaťa znamená pre ženu (podobne ako pre vodiča zastavenie) dočasné obmedzenie práva na svojvôľu, ktoré ju stojí len niekoľko mesiacov pohodlia (jazdca niekoľko minút rýchlej jazdy). Pri umelom potrate, ide dieťaťu (podobne ako chodcovi na prechode) o viac - o život. Plánovači násilia potratu radi tvrdia, že v prípade zákazu potratov by právo dieťaťa v prenatálnom štádiu bolo nad právo ženy. To je hlúposť na n-tú, ktorá nemá žiadnu logiku. Ide o to, že žena nemá právo zabiť ako ani vodič. Zákon však uznáva právo chodca na život a tak by mal aj právo počatého dieťaťa. Týmto chcem nadviazať na problematiku potratu a pomôcť si k témam motoristickým, ktoré má zaujali v posledných dňoch na cestách v Taliansku, Švajčiarsku, Rakúsku i v SR.

Slovenská vláda chce zavádzať spoplatnenie diaľníc, čoho sa hrozím po cestovaní v Taliansku. Naozaj by sa vládna delegácia mohla ísť pozrieť do okolia Milána, kde zápchy na platenie nemajú obdobu a zápchy na znovuzaradenie sa do nejakého prúdu nemajú zas konca. Len za asi polhodinu jazdy medzi Bresciou a Milánom zaplatíte 5 euro, kým v Rakúsku zaplatíte 7 euro za 10-dňovú diaľničnú nálepku. Keďže Taliani sú známi láskou k autám (naozaj len predajňa Mercedesu v Miláne je veľká ako Duomo (= milánska katedrála) ako i nevôľou platiť dane, štát zdaňuje motoristov na každom kroku. Ročná daň za auto, poplatky za diaľnice, šialená daň zakalkulovaná v cene benzínu, atď. Na druhej strane však stav ciest je neporovnateľný so Slovenskom, aj keď mi nie je jasné či každá provincia sa stará o cesty sama alebo nie. U nás však výhovorkou je, že budujeme diaľnice a teda nemáme na plátanie dier na cestách. Prejdite niekoľkokrát len medzi Popradom a Levočou a takmer si rozbijete auto. Je to fakt na zažalovanie niekoho.


Naše Stredné Slovensko je prekrásne, keby ho len plánovači socializmu tak nezničili fabrikami, ktoré do scenérie kraja vôbec nepasujú. No tentokrát som sa divila, kto plánoval strašnú výstavbu na trase z Turína do Švajčiarska, ktorá úplne zničila prekrásne údolie medzi horami. Na každých asi 10 km sa týči hrad, či pevnosť, takmer všetky v zrekonštruovanom stave. No nádheru, ktorá tu kedysi bola, si dnes už iba treba dodatočne predstaviť, lebo aj tu zavial duch komunizmu, bez štipky estetiky, citu pre krásu a prírodu. Kvantum elektrických trafostaníc a fabrík v nie v najlepšom stave zničilo očarujúce údolie vedúce k priechodu Svätého Bernarda.


Za tento 5 minútový prechod tunolom sa platí 22 euro, kým v Rakúsku za 15 minútový prechod popri top lyžiarskych centrách ako Lech a Sankt Anton zaplatíte len 8,5 euro. Albergtunnel je skvelé riešenie na odhlučnenie lyžiarskych stredísk. Rozkvet lyžovania nemá obdobu, tento rok bol ohromný príval lyžiarov zaznamenaný napr. v Taliansku, kde veľa Slovákov si privyrába v miestnych alberghi. Ale to je na inú tému, ako i predaj chát v švajčiarskych strediskách, kde za m2 pozemku napr. vo Villars rátajte s 30 000 Sk.


Švajčiari tak ako i Nemci vedia stavať cesty, aby ponúkli čo najlepšiu scenériu, či panorámu, ale pritom nerušili rekreantov. Vždy vedú popri jazerách, ak nejaké sú okolo, popri vrchoch, kde pokušenie zastaviť sa a vychutnať si niečo miestne je takmer neodolateľné. Na Slovensku máme pri cestách tiež krásne výhľady, aj keď často na riadne zložitých úsekoch, kde pre kamióny človek ani poriadne nevidí, keď ide v kolóne. Síce ani na diaľniciach sa človek nevyhne nepríjemnostiam, napr. keď sa na vás lepí auto s ostrými svetlami a nechce sa mu vás predbehnúť. Riadne nebezpečné navyše, no bežné na Slovensku. Ak vás azda predbehne, najprv blikne svetlami, čo má asi trochu oslepiť, aby ste azda nezbadali ŠPZ... Žeby toto dnes autoškoly vyučovali?


V súvislosti s jazdením mi napadli emaily od odporcov kampane, ktorí sa často pýtali, či nechceme dávať na bilboardy aj obrázky obetí dopravných nehôd? Tých je vidieť na slovenských cestách dosť aj naživo! Predsa je to však len 600 obetí ročne oproti 14 000 neviditeľným obetiam umelých potratov. Ak by štát spolufinancoval zabíjanie ľudí v dopravných nehodách a považoval to za úplne legálne, iste to dáme tiež na bilboardy – znela moja odpoveď. Možno aj na to niekedy dôjde pri liberálnom pohľade na život a etiku...


Minulý týždeň v Londýne som počula o prípade Španielky, ktorej syn mal autohaváriu a ako dobrovoľný darca orgánov bol takmer okamžite odsúdený na "mozgovú smrť". Tento termín bol zadefinovaný v 60-tých rokoch lekármi, pre ktorých sa v USA transplantácie orgánov stali veľkým biznisom. Pre transplantáciu srdca a pečene je totiž treba odobrať orgány ešte zo žijúceho organizmu. Preto, ako v tomto španielskom prípade, je pacient pri poškodení mozgu vyhlásený za mŕtveho. Jeho matka však stihla rýchlo doraziť do nemocnice a protestovala proti tomuto rozhodnutiu. Napriek diagnóze nenávratného poškodenia mozgu sa jej syna podarilo nakoniec zachrániť (aj z pazúrov lekárov) a haváriu prežil.


Toto je už zas ale bioetická téma;-)


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Kedy spoznáme víťaza francúzskych prezidentských volieb?

Návod k sledovaniu francúzskych volieb.

KOMENTÁRE

Francúzi vo voľbách nerozhodujú len o sebe

Tí, ktorí si už Európu vybrali, si teraz hryzú nechty.


Už ste čítali?