Na začiatok o začiatku (ľudského života)

Už v prvých dňoch po počatí je možné geneticky zistiť pohlavie i genetické predispozície človeka v embryonálnom štádiu. Spermie i vajíčko majú inú genetickú informáciu - mužskú a ženskú - ktorá patria rodičom, nie novému jedincovi. Po niekoľkých hodinách fertilizácie je tu odrazu nový človek v jednej malej bunke. A to je zázrak. Začína sa rozmnožovať, rásť. Po niekoľkých dňoch je nový človek zhlukom buniek, ktoré sú však neuveriteľne koordinované, naprogramované, až jedného dňa z nich vyrastie dospelý jedinec. To je však podmienené tým, že kontinuálny vývoj embrya nebude zastavený a úspešne prekoná ďalšie štádia vývoja. (embryonálne, fetálne, novonarodenecké, batoľacie, predškolské až pubertálne štádium).

Tvrdenie, že človek vzniká iba od momentu, keď má funkčný mozog, zaváňa diskrimináciou na základe funkčných orgánov. Fakt je, že čo ešte pred pár rokmi nevedeli vedci zistiť, dnes už v 40. deň po počatí by EEG nameralo - elektronické mozgové vlny. Aj keď podľa vyhlásenia riaditeľky Spoločnosti pre plánované rodičovstvo ona vraj v tom období ešte neexistovala, keďže nemala vyvinutý mozog, i keď ten už reálne vykazoval činnosť. Ani ľudský mozog by sa nevyvinul, keby tomu nepredchádzalo zázračné diferencovanie buniek od samého začiatku. Zástancovia interrupcií vytvorili novú pseudohranicu začiatku života, a tou je koniec druhého trimestra, keď už vraj má ľudský jedinec funkčný mozog. Funkčný na čo? Na písanie, či čítanie? V tomto štádiu je to iba mozoček a ten sa musí ešte vyvíjať, aby si človek raz mohol napr. zriadiť blog na SME. Možno jedného dňa nás začnú presviedčať, že keď ešte človek nemá vyvinuté pohlavné orgány pri narodení a niekoľko rokov potom, a teda má podstatne menej buniek, nie je človekom, lebo ešte nie je "funkčnou" ženou alebo mužom. Je to však rovnako absurdné.

Znamená to, že človek začína myslieť na konci druhého trimestra? Obávam sa, že nie. Moje sebauvedomenie, aj keď som iste nejaké mala počas celého prenatálneho vývoja, sa tiež vyvíjalo, moja pamäť však siaha iba asi do 3. roku môjho života. Dovtedy som nebola schopná ani písať ani rozmýšľať o ľudských právach. Aj pod narkózou by moje sebauvedomenie bolo nulové - je to dôvod zbaviť sa ma?

A ako je to s tými embryami, čo sa v prvých dňoch embryonálneho vývoja spoja do jedného? Ojedinelý jav, ale aj ten je pre nejaký dôvod naprogramovaný pre ďalší vývoj človeka. Tí, ktorí naň poukazujú, však neakceptujú ochranu ani tohoto nového embrya, keď uznávajú umelý potrat ako legitímnu voľbu až do pôrodu. Dokonca dvojičky môžu pochádzať z jednej bunky, ktorá sa neskôr rozčlení. Ich genetická informácia je prítomná od počatia a hoci zostáva identická po zvyšok života, vplyvom prostredia a vlastnými voľbami sa stanú jedinečnými. Doteraz sa nepodarilo rozdeliť embryo umelo, z ktorého by sa potom ďalej vyvinuli dvojčatá. Prirodzene sa to však stáva v prípade jednovaječných dvojčiat. To naznačuje, že od momentu počatia existuje jedinečný "program", ktorý určí aj tento možný vývoj. Tieto fakty, ktoré nám ponúka embryológia, či genetika (dokonca i fotografické technológie), nie sú však pohodlné pre dnešnú dobu. Nečudo, že sa zahmlievajú, prekrúcajú, či spochybňujú. V tom prípade pokrok vedy je nám zbytočný, keď ho ignorujeme a odmietame prijať.