Ženy boli v niektorých spoločnostiach v minulosti majetkom mužov, ktorí s nimi mohli nakladať, ako sa im chcelo, lebo neboli považované za plnohodnotné osoby. Podobne to vyzeralo v otrokárskych spoločnostiach. Mnohí boli za legálne otrokárstvo a nahovárali si pritom, že otrok (muž či žena) by bez pána, ktorý mu poskytuje bývanie a prácu, bol stratený. Na druhej strane ho však pán mohol pokojne zlynčovať i zabiť. Úplne legálne. Veď otrok, či to bol Indián alebo černoch bol iba akýsi podčlovek a jeho majetok. Túto istú taktiku použil Hitler, aby sa zbavil Židov. Nazval ich podrasou, teda neplnohodnotými ľuďmi. Toto je bežné štádium vedúce ku genocíde, keď sa najprv odľudští, dehumanizuje istá skupina ľudí. Obeťou tej istej taktiky je dnes človek pred narodením, označovaný ako neplnohodnotný, potenciálny človek, či zárodok človeka. Veď je to akýsi majetok (výslovná súdna definícia v USA), súčasť matky, ktorá má mať vraj právo si s ním robiť, čo len chce. Asi polovica tých, ktorých sa zákonne zbavujeme, sú však tiež ženy. O ich práva feministky nedbajú?